reklama

Ma petite Vero - juste pour toi

Pamatam si to celkom presne. Mala som tusim sedemnast a v autobuse smerom na Racianske myto som sa znechutene pozerala na typka, ktory nepokryte ocumoval zadok neznamej dievciny. Jej tvar mi bola povedoma, vedela som, ze chodi o rok nizsie na tu istu strednu skolu a byva na tom istom sidlisku. Blond vlasy, modre oci a z tvare jej salala dobrota.  Taky bol moj prvy kontakt s Veronikou, s ktorou nas neskor zoznamila spolocna kamaratka Andrejka. Hned pri prvom rozhovore som jej vyjavila moje pohorsenie nad vecou, ktoru som si bystro vsimla. Vtedy ma prekvapila jej nevzursena reakcia v style, ze to sa mi isto iba zdalo.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (4)

Chodili sme spolu autobusom do skoly a mne postupne prirastla k srdcu ta nenapadna, skromna dievcina. Nikdy nepila, toboz nefajcila, chalani jej boli ukradnuti. Chodila casto do kostola, do UPC, doma mala zbierku nabozenskych knih a stene v izbe velky dreveny krucifix. Zasadne nehresila, rada sa prechadzala a strasne vela jedla. Napriek tomu, ze je Vero uzka ako palicka, dokaze spratat jedlo za troch ludi. Ked som ju mala nedavno na navsteve, skonstatovala som ze radsej by som ju satila ako zivili. Len co rozlepila oci, spraskala styri cokoladove croissanty a vzapati sa pytala co bude na ranajky, lebo ona je uz velmi hladna. Ja som v duchu zhrozene ratala kalorie, povedala som jej, ze ten balik by som jedla tyzden a medzitym som jej natierala chleba s maslom.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

„No, daj mi este dva, toto je malo,“ zahlasila nevinne Veronika a spratala zvysok.  

Veronika ma v sebe snad nekonecnu schopnost obetovat sa pre druhych...Niekedy mam dojem, ze stale mysli iba na druhych...Na priatelov, na rodiny, len nie na seba. Aby vsetkym bolo dobre. Organizuje vylety, stretka, vzdy pomoze, vzdy tu je. A ja ju mam za to rada. Lebo viem, ze vzdy je tu pre mna. Ked sa hocico stane, pozriem cez okno k Veronike do bytu, ci sa svieti. Vidim ci je v kuchyni ona alebo niekto iny a podla toho spravim okamzity najazd do ich bytu. Rozpravame sa hodiny, prechadzame sa okolo Rozalky, chodime na kofolu alebo do pizzerie na Vrsku. Veronika ma tendenciu vidiet ludi lepsich aki su. Nedba na moje pesimisticke reci, ked jej vravim, ze je kopec zradnych hadov medzi nami a netreba slepo doverovat. Ale z nej srsi cukrova a karamelkova naivita. Mam chut ju chranit, aby jej nikto neublizil.Pride mi taka krehka. Pre vsetko ma ospravedlnenie, vsetci su pre nu super a mili. A vsetci ju maju radi, nema jedineho nepriatela. Dokazom coho je aj prihoda, ked davnejsie odchadzala na Erasmus. Asi desat ludi vstavalo rano o piatej, aby ju odprevadili az na letisko. A ked sa na mieste zistilo, ze batoztek nevazi 20 kil ale o par viac, vsetci sa prirodzene zlozili, aby doplatili chybajuce kilogramy.      

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Veronika ma iba jeden zavazny nedostatok, ktory mna osobne vynasa z nervov a viem zurit do nepricetnosti. Je nerozhodna a rada toci nazory. Raz mi oznami, ze cez leto pojde do Lurd pomahat mniskam v klastore, o par dni je z toho Svajciarsko a pomahanie inemu spolocenstvu, pripadne cesta do Anglicka za zlepsenim anglictiny ci nebodaj planovany doktorat. To vsetko v priebehu tyzdna, a tak sa s nou neda vobec nic planovat, lebo aj ked vymyslite hocico a ona sa dusuje, zalieca a zaprisahava na vsetko naokolo, ze tam pojde, tak v den konania akcie povie, ze nejde. Podobne dopadol vylet do Budapesti, niekolko zurov a inych akcii. Vero sa nadchne vo velkom, potom ju to trochu pusti a nakoniec sa sama presvedci, ze tam ci onam vlastne vobec nechce ist, ale pojde radsej hentam.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Veronika strazi stale nejake francuzske deti. Kazdy vecer v tyzdni je pri svojich uvrieskanych boudin  a potom sa vracia znicena a vycerpana domov. Obcas spolu uvazujeme o buducnosti. Veronika raz tuzi ihned po detoch a manzelovi, potom tuzi iba po detoch. Neskor zas vyhlasi ze sa na deti vobec nikdy neciti alebo by rada iba manzela bez deti.  

Okrem vyssieuvedneho vsak nemam namietky. O par dni ju cakaju statnice a ona sedi doma, vystrasene sa uci otazky a kazdu chvilu splieta, ze uz uz v tomto momente vola na alma mater a odhlasuje sa z terminu. Mne je luto, ze som tak daleko, lebo minuly rok, ked som panikarila ja, Veronika pri mne stale bola a upokojovala moja bujne predstavy o vyleteni zo statnic velkym oblukom cez okno. Tak ja aspon takto, by som jej chcela zlozit poklonu, ubezpecit ju, ze to isto prelezie, je jedno ako. Ze na nu myslim, drzim palce. A ze som velmi stastna, ze mi zivot prihodil do cesty takuto skvelu kamaratku, pri ktorej som naplno pochopila vyznam slova SKUTOCNE PRIATELSTVO. Ze je pri mne, aj ked sme ako ohen a voda, celkom rozdielne. Ze ma na mna liecivy ucinok a blahodarny dopad jej pokoj a dobrota. Ze ma vie krotit a tiez aj nadchnut pre nove veci. (Keby ste vedeli kolko imaginarnych kurzov salsy sme uz zacali, kolko imaginarnych ucitelov gitary sme si najali, alebo kolko krat sme as ako dobrovolnicky zjavili na nejakej akcii...vzdy nove veci, vzdy nove napady, s nou su vzdy nove podnety)

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Mam ju rada, ona to vie. Je jednym z mala ludi, ktori so mnou mozu ratat bezvyhradne a uplne. Ja pridem vzdy, tam budem, kde ma treba

GOOD LUCK MOI DOUCE VERO

Marína Dobošová

Marína Dobošová

Bloger 
  • Počet článkov:  86
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Španielsko, Pedro Almodóvar, flamenco, špagety s kečupom a výborná káva. Momentálne Indonézia. Na dlhšie.Weather Reports Zoznam autorových rubrík:  El mundo/Il mondo/The World/SVQue viva Espaňa!SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu