Vzdy som sa strasne bala anglictiny. Aj napriek tomu, ze sa tymto jazykom dokazem dohovorit, akasi nasa slovenska skromnost a udupane sebavedomie ma nutila pisat si do zivotopisu slabsi level. A stale som sa modlila, aby mi nevosla do cesty, bala som sa jej ako cert kriza. Dokonca natolko, ze som ludom navravala, ze po anglicky nehovorim vobec, aby som sa nemusela strapnovat.
A potom som prisla do Spanielska, kde ludia maju katastrofalnu vyslovnost, vedia zopar viet a maju tu drzost napisat si do zivotopisu ze ich level je - high. Niekolko krat sa mi v personalnych agenturach stalo, ze so mnou robila pohovor po anglicky osoba, za ktoru som musela este aj otazku vytvorit, lebo sa nevedela vyjadrit. Naplnou pohovoru boli aj otazk typu Aky film si naposledy videla? Mas rada Gaudiho? Co robis vo svojom volnom case? Chodis k moru? a podobne uzitocne informacie.
Tak. A odteraz je aj moj level high. A okopirujem spanielske ego tak, ze si do zivotopisu pisem brilantnu znalost cestiny a obcas tam prihodim polstinu. Na postrasenie sermujem aj nemcinou, z ktorej zvladam tak Harvepinovske frazy ako Musst du immer die erste Geige spielen? (Pamatate si este vobec na malu zelenu postavicku Harvepina a moderatorku Masu, ako nas na STV 1 pred desiatimi rokmi ucili cudzie jazyky?)
Tymto stylom som teda prisla aj na dnesny x-ty pohovor v poradi. Prva personalistka urobila interview v anglictine, kde som na moju velku radost vsetko rozumela a v ramci moznosti aj relativne suvisle a k veci odpovedala. Druha personalistka zas mala na starost pohovor v spanielcine, kedy na mna ocividne naschvak mlela rychlo a snazila sa o horsiu artikulaciu. Nastastie, opat som to prezila bez ujmy na zdravi, ved som navyknuta aj na andaluzsky aj na argentinsky prizvuk.
A uz tam, v tej malickej miestnosti som mala zrazu taky znamy pocit. Presne taky, aky mate na pisomkach alebo skuskach na ktore sa vobec nepripravite a aj tak ich zahadne preleziete. Taky, aky ma prepadol na maturite a oboch statniciach - ze dnes je to moje, mam to vo vrecku. A tiez som si spomenula aj ja jedno velmi velke pozitivum z predchadzajuceho vztahu. Ked som mu vyplakavala, ze neviem po anglicky, ze nedvihnem v praci ani telefon a ze som vobec neschopna, tak on ma povzbudil, nalial mi extra davku sebavedomia a povedal, nech len si verim, ze to zvladnem, ze na to mam. Povedal, nech sa nebojim, ze anglitina je strasiak, ktory sa da prekonat len tak, ze ju zacnem pouzivat. Vraj len treba nabrat istotu a uvidim, ake to bude easy.
A pred par minutami mi volala vysvietena Manoli z personalky, s ktorou sme sa za tie tyzdne hladania prace stali takmer kamaratkami. Zajtra idem podpisat zmluvu, pozajtra nastupujem. Tesim sa na styri stovky novych kolegov, na kurzy anglictiny a pocitacovych programov, na velku spolocnu jedalen a predovsetkym na novu vyzvu. Ak mi praca pojde od ruky, mozem v ramci firmy postupovat po rozlicnych prieckach - co americke sen From zero to hero bol vzdy mojou metou :) Ak mi praca nepojde, najdem si novu.
Entuziasticky si hned teraz bezim zapozicat nejake anglicke knihy a kupim si Times a potom este pojdem na anglicke ranajky a budem sa obliekat ako nevkusne anglicke turistky, dam si caj o piatej...prepacte, zjavne mi tu pecie na mozog, better to go...
A este nieco - drzte mi palce lebo Leading player in the technology services industry is waiting for meeeeeeee!
