Posledné šťastné spoločné chvíľky aj s prespaním si otec s dcérou užili počas vianočných prázdnin, kedy spolu strávili celý týždeň. Okrem pekných Vianoc, štedrej večere a kopy darčekov pochodili prírodu v Rakúsku, Marianke a absolvovali výlet na dcérkinu obľúbenu biofarmu. “Keď mala ísť cez prázdniny ku mne spať, jej matka ju na to pripravovala ako keby išlo o nejakú hrôzu. Ale malá mi povedala, že sa ku mne tešila. Ponúkol som jej, že keď nechce u mňa spať – nemusí. Chcem totiž aby vedela, že má slodobu a nikto ju nebude dirigovať a manipulovať ňou. Že sa môže rozhodnúť sama čo chce robiť. Jej matka sa ju vehementne snaží neustálym zastrašovaním štvať proti mne a vyvolať u nej syndróm zavrhnutého rodiča. Počas týždňového pobytu dcérke nedala ani chvíľu dýchať a denne nám telefonovala, na Silvestra dokonca trikrát. Sťažovala sa malej, že bude sama, čo dcérku rozcítilo a rozplakalo. Sama však nebola,“ opisuje klasické metódy citového vydierania.
Paľo expartnerke problémy s telefónovaním nerobil a umožňoval jej to. V súčasnej dobe sa však Paľo už mesiac dovolať dcérke na jej telefón, ani na telefón jej matky nemôže. Tá jej ho totiž vypla a svoj mobil nedvíha. Otec kontakt so svojou dcérkou podľa nej asi nepotrebuje.
Je paradoxné a veľmi čudné, že súd predbežným opatrením Paľovej dcérke zakázal prepávanie u otca len počas víkendov, ale prespávanie počas Vianoc a potom celý týždeň počas Vianočných prázdnin už nie. Letných prázdnin sa zákaz tiež nedotkol. „Na malú tento nezmyselný zákaz zdravotne veľmi zle vplýva, dieťa je z neustáleho sťahovania sa z bytu do bytu dezorientované a nešťastné. Veľmi zvláštna je aj skutočnosť, že v pojednávacej miestnosti na minulom pojednávaní sedeli aj neznáme osoby, ktoré v súdnej miestnosti nemali čo robiť, keďže rozhodnutím sudkyne je vylúčená verejnosť na celé konanie. Dve dámy prišli s pani kolíznou opatrovníčkou (vraj ich poslala riaditeľka bratislavského ÚPSVaR Ida Želinská) a jedna dáma prišla s prokurátorkou. V zápisnici o pojednávaní však o týchto osobách nie je ani zmienka, nie je uvedený ani dôvod, čo robili na neverejnom pojednávaní, keď verejnosť je vylúčená,“ pozastavuje sa nad čudnými udalosťami Paľo.
Mediácia o medializácii
V decembri sa udiala ďalšia zo série absurdných udalostí, ktorými je Paľov príbeh popretkávaný. “Volala mi kolízna opatrovníčka zo sociálky, že vybavila mediátorku, či som ochotný prísť. S radosťou som súhlasil. Bol som v pozitívnom šoku, lebo doteraz moja ex mediáciu vytrvalo odmietala. Keď som sa v očakávaní dohody dostavil na schôdzku, expartnerka povedala, že by chcela mediovať o medializácií nášho prípadu v médiách,” spomína Paľo, ktorý túto ´skvelú´ možnosť logicky odmietol. “Mediácia sa predsa robí na základe toho, že sa chcú obe strany vyhnúť súdnemu sporu a dosiahnuť mimosúdnu dohodu. A súd prebieha o dcére, chcel som preto mediovať o tom o čom je súdny spor. No expartnerka nesúhlasila, vraj sa o tom nie je ochotná sa baviť. Tým sa to skončilo. Mal som pocit, že išlo o akciu pro forma, aby jej na súde neskôr neuškodil fakt, že mediáciu odmieta.” Samotná mediátorka Paľovi potom prezradila čo je vo veci. Príkaz na mediáciu prišiel od riaditeľky bratislavského ÚPSVaR Idy Želinskej . “Videl som aj žiadosť kde bolo napísané, že žiadajú o mediáciu na tému medializácia. No mne sa predtým o tom nikto nezmienil a vylákali ma na stretnutie. Túto akciu považujem za vyhodené peniaze daňových poplatníkov, lebo ÚPSVaR dostal prostriedky na to, aby ľudí uzmieroval, aby sa pokúšali o dohodu o deťoch. Medializácia prípadu by určite nebola, pokiaľ by súd prebiehal normálne, keby sa rešpektovalo právo dieťaťa na oboch rodičov rovnocenne a dospeli by sme k spokojnosti oboch rodičov a hlavne dieťaťa.”
Žiadosť o výmenu u Idy Želinskej
Jedna z vecí, ktoré Paľovi ležia na srdci je aj kolízna pracovníčka, ktorá sa zjavne drží hesla: Kto nič nerobí, nič nepokazí. “Písomne som ešte v októbri minulého roku požiadal riaditeľku bratislavského ÚPSVaR Idu Želinskú o jej výmenu, lebo som mal pocit, že je tendenčná a neháji záujem dieťaťa, ale len záujmy matky Sama mi povedala, že vôbec neuznáva striedavku, aj napriek tomu, že ju zákon jasne umožňuje. Z Ústredia Ministerstva práce sociálnych vecí a rodiny dokonca kompetentní pracovníci dostali pokyn, že majú striedavku navrhovať na súdoch ako prvú možnosť. Pani Želinská mi v osobnom rozhovore v októbri neskôr prisľúbila výmenu kolíznej opatrovníčky, uznala, že za sedem rokov k ničomu nedospela. Na oplátku však chcela, aby som z videa z predchádzajúceho pojednávania vypípal meno svojej dcéry, čomu som vyhovel, aj keď tam zaznelo len krstné meno dcérky. Povedala, že na nasledujúcom pojednávaní bude žiadať rozšírenie styku,” opisuje svetielko nádeje, ktoré sa rozžiarilo po stretnutí so Želinskou. Hneď na druhý deň Paľo osobne podal písomnú žiadosť v očakávaní zmien. Na odpoveď čaká dodnes. Napriek tridsať dňovej zákonnej lehote, do kedy sa mala vyjadriť, Paľo čaká už piaty mesiac. Kto si tipne či sa dočká?
“Považujem to za podvod, za nedodržanie ústnej dohody. Urgoval som dvakrát aj e-mailom. Neprišla žiadna reakcia, pani riaditeľka hrá mŕtveho chrobáka. Údajne sa aj kontaktovala s právničkou protistrany. Uvidíme, podľa akého scenára bude prebiehať nadchádzajúce pojednávanie, pretože na ostatnom pojednávaní mala kolízna opatrovníčka predbežné opatrenie už vopred pripravené na papieri a učila sa ho na chodbe pred pojednávaním naspamäť. Všetko naznačovalo tomu, že jej ho niekto pripravil a nakázal jej ho predložiť.“
K policajtom ako na klavír
V súčasnosti je Paľov styk s dcérou oklieštený ma minimum. Aj tých pár hodín, ktoré môže v spoločnosti dcérky stráviť sa mu však bývalá partnerka usiluje zničiť. Za všetko aspoň januárová príhoda, kedy expartnerka objednala malú na odborné vyšetrenie v stredu presne počas Paľovho termínu. „Požiadal som ju, aby mi teda vymenila stretnutie s dcérou na druhý deň, čo odmietla. Vraj môžem ísť s nimi k lekárke. No ja mám stretnutia s malou bez prítomnosti matky, a tak som sa ponúkol, že pôjdem k lekárke teda ja, nech mi dá k tomu potrebné doklady. Ak som prichádzal k domu, už zdiaľky som videl, že rýchlym krokom ťahá malú za ruku preč. Vyzval som ju, nech mi ju odovzdá, že pôjdem k lekárke ja ako rodič, keďže máme mať v tom čase náš termín stretnutia. Povedala, že môžem zavolať políciu a pridala do kroku,“ krčí smutne plecami Paľo, ktorý sa skutočne odobral na policajnú stanicu, kde sa z neho za tie roky stal už starý známy. Opäť podal trestné oznámenie. Policajti uznali, že mu malú mala odovzdať, keď bol ochotný ísť s ňou k lekárovi. „Asi za hodinu mi začala vypisovať SMS-ky, prečo ich nečakám, že si mám po malú prísť a byť s ňou dlhšie. Ale ja predsa nemôžem byť s dcérou do deviatej, vtedy také malé dieťa nemá behať po vonku, ale už dávno spať. Preto som odmietol a malú som videl až o týždeň.“ Potom mu zas nevydala malú s odôvodnením, že ju bolí bruško. Na druhý deň však už bola opäť v škole. Možnosti ako zabrániť otcovi styku s dieťaťom sú pre vynaliezavé matky a šikovné právničky nevyčerpateľné.
Procesné chyby a zaujatosť
Po toľkých rokoch márneho by každého prepadli pochybnosti, či je to skutočne tak, či sa mu to celé len nezdá. Obrátil sa preto aj na ďalších nezaujatých odborníkov z oblasti práva a dal im preštudovať svoj prípad. “Viacerí sa zhodli na tom, že je vidieť veľa procesných chýb sudkyne, badať, že je proti mne jednostranne zaujatá. Aj zápisnice zo spisu prekrúca, fakty podáva v môj neprospech. Povedali, že to vykazuje znaky spolupráce s právničkou protistrany a nedostáva sa mi spravodlivého procesu, na ktorý mám podľa ústavy právo. Pozastavovali sa aj nad vylúčením verejnosti. Zo zákona síce vyplýva, že ju vylúčiť možno, ale len keď existuje na to dôvod. Sudkyňa uviedla, že je to v záujme maloletého dieťaťa, ale už sa nezmienila, v čom konkrétne spočíva záujem dieťaťa. Obzvlášť keď sa dcéra pojednávania ani nezúčastňuje,” krčí plecami.
Na záver pripomínam, že Paľovi nejde o vyriešenie žabomyších vojen, ktoré už dávno nemajú víťaza. Túži len po spravodlivom súdnom procese, ktorý sa mu nedostáva.
Túži rovnocenne vychovávať a starať sa o svoju dcérku, o ktorú bojuje úž ôsmy rok.
Ak si nájdete čas, príďte prosím v stredu, 29 februára o 12.00 do bratislavského Justičného paláca na Záhradnícku ulicu 10. Na prízemí v miestnosti číslo 30 sa totiž bude konať možno rozhodujúce pojednávanie, v ktorom ide o všetko. Ide o právo dieťaťa na oboch rodičov. S najväčšou pravdepodobnosťou nás sudkyňa opäť vylúči na chodbu, ale to neprekáža. Budeme tam, budeme pred dverami - čakať na spravodlivosť, ktorá predsa nemôže byť až taká slepá.
Ako raz povedal nemecký sudca Rudolph Jurgens: Ak odíde zo súdnej siene jeden z rodičov ako víťaz, dieťa prehralo.
E-mail na Paľa, ak mu chcete napísať, alebo sa s ním skontaktovať: funtalfoto@yahoo.com
