Paľo Funtál: “Slovenské súdnictvo ma chce pripraviť o dieťa.”

Autor: Marína Dobošová | 14.11.2011 o 8:25 | (upravené 14.11.2011 o 10:28) Karma článku: 16,97 | Prečítané:  6812x

Na začiatku bola veľká láska, v strede spoločné dieťa a na konci sú nechutné súdne ťahanice o dcérku. Chcem vám napísať, zatiaľ aspoň v skratke, príbeh fotografa Paľa Funtála, ktorý už roky s bývalou partnerkou bojuje o dieťa. Je to slušný, charakterný chlapík, ktorý svoje dve deti (má ešte syna) nadovšetko miluje. A nie sú to len prázdne slová.

Paľo s dcérkou počas letnej dovolenky.Paľo s dcérkou počas letnej dovolenky.Náhodný turista

"Bývalá priateľka po názorových nezhodách odišla odo mňa tehotná, narodenie dcéry mi zatajila. Dozvedel som sa o ňom až tri dni po pôrode. S malou som sa chcel stretávať od začiatku, no čoskoro jej matka začala robiť problémy. Obrátil som sa preto na súd so žiadosťou o určenie styku s dcérou. Najskôr súd stanovil stretávanie raz do týždňa na jednu hodinu v prítomnosti matky. Popri kočíkovaní som sa však nesmel ani len dotknúť kočíka, mohol som len kráčať popri nej a dívať sa. Keď uplynula hodina, povedala, aby som vypadol," začína svoje rozprávanie Paľo. Boj o dcéru však nevzdal a už osem rokov sa zaoberá len rôznymi podaniami na súd, papierovačkami, odvolaniami, sťažnosťami. Postupne sa s malou mohol stretávať viac hodín až sa mu nakoniec podarilo dosiahnuť celý víkend. "V roku 2009 prišiel do parlamentu Zákon o striedavej starostlivosti a založili sme Ligu otcov. No zákon sudcovia nechcú dodržiavať, lebo v ňom nie je vyslovene napísané, že musia určiť striedavku ak aj sú na to vytvorené podmienky. Len môžu. A keďže len môžu, tak ju neurčujú. Matku aj naďalej, tak ako za komunizmu, považujú za jedinú “vlastníčku” dieťaťa. Ja som však vtedy napísal bývalej partnerke mail, že by sme sa mohli porozprávať o striedavej starostlivosti, ktorá je pre zdravý vývoj dieťaťa po rozchode rodičov, najprospešnejšia O mesiac som skoro skolaboval. Prišla mi totiž pozvánka na súd, v ktorej matka našej dcérky požaduje zákaz styku otca s dcérkou a zrušenie rodičovských práv. Dostal som šok – toto som mal za to, že som si dovolil slušne navrhnúť striedavku." Paľo si uvedomuje, že už nemá čo stratiť, stratil toho totiž už príliš veľa. Ak mu sudkyňa obmedzí styk s dcérou na menej ako 30% spoločného času do mesiaca, pravdepodobne dôjde k syndrómu zavrhnutého rodiča. Možno ste aj vy na internete videli video, v ktorom si otec prišiel po syna a ten naňho začal kričať, že s ním nikam nejde, že ho nenávidí. Nuž to je syndróm zavrhnutého rodiča... “Toto môže mať na dieťa zničujúce následky. Okrem toho, deti vyrastajúce výhradne len v starostlivosti jedného rodiča sa oveľa ťažšie vedia vysporiadávať s nástrahami života a oveľa častejšie mávajú problém aj v partnerských vzťahoch. Tak prečo brániť rodičovi dieťaťa v jeho snahe riadne sa starať o svoje dieťa? To sa v civilizovanej spoločnosti nerobí.”

Chýbajúci motív

Určite si myslíte, že je niečo za tým. Musí byť. Možno tipujete, že je Paľo tyran, násilník alebo aspoň alkoholik. Alebo, že sa vykašľal na tehotnú partnerku, podvádzal ju, vyhodil z domu. Nič z toho nie je pravda. Dvaja dospelí ľudia sa nevedia dohodnúť na výchove dcéry, lebo jej matka robí problémy. "Ani raz som sa jej nedotkol. Keby som na ňu vztiahol ruku, v spise by sa o tom zmieňovali na každom druhom riadku. Napriek tomu súdnoznalecké posudky tvrdia, že som agresívny aj keď to nie je pravda. Neviem, prečo mi to moja expartnerka robí. Kedysi som si myslel, že to je kvôli peniazom, no všetky záväzky som pred niekoľkymi rokmi vyrovnal. Podľa mňa nemá žiadny dôvod. Nemôže v tom byť ani odmietnutá láska, lebo ja som sa chcel k nej vrátiť ešte aj pred dvomi rokmi. No ona ma odmietla. Jednoducho neviem o žiadnom racionálnom dôvode. Ale keby len trochu chcela, som za dohodu, bez súdov. Asi je to nejaká pomsta," krčí plecami. V momente, kedy by mal do prípadu vstúpiť súd a spravodlivo rozhodnúť v prospech dieťaťa, sa však čosi láme. Súdny proces neprebieha s kostolným poriadkom, off record sa o tom po preštudovaní spisu v tomto tóne vyjadrili viacerí právnici. Dokázať zaujatosť sudkyne je obtiažne.

 

Expartnerkine útoky

Matkina misia je teda jasná - odrezať dcérku od milujúceho otca. No čo robiť v prípade, že je otec normálny, slušný, korektný a distingvovaný chlap, ktorý sa chce aktíve podieľať na starostlivosti? Poznáme to z filmov aj zo seriálov, treba sa predsa pokúsiť o jeho kriminalizáciu, znepríjemniť mu život a keď nezaberie nič, vytiahne sa silný kaliber - sexuálne zneužívanie. Lenže toto nie je film, ale skutočný život. Napriek tomu zostal seriálový postup zachovaný. "Najskôr mi prišlo z polície predvolanie, vraj som jej poškriabal auto. Keď sa zistilo, že ide o takmer neviditeľný škrabanec, 10 centimetrov dlhý a jediný milimeter široký dole na dverách, aj samotní policajti uznali absurditu celej situácie. Dopadlo to tak, že ju varovali, že bez dôkazov už nesmie podávať na mňa trestné oznámenia. Potom na teletext zavesila zoznamovací inzerát s mojím telefónnym číslom. Po večeroch mi dva týždne vyvolávali rôzni chlapi a keď zistili, že nie som blondínka, ako bolo uvedené v inzeráte, nadávali mi. Do inzertného časopisu stihla podať inzerát, že predávam byt," hovorí ešte s úsmevom. Neskôr zmenila taktiku, ktorej sa drží doteraz. Pokúša sa z neho spolu so svojou právnou zástupkyňou pred súdom vykresať psychopata. Podkladom má byť vtipná historka z vojny, stará tridsať rokov. Vtedy s troma spolubojovníkmi známy rebel Paľo zorganizoval podpisovú akciu. Naokolo zúril komunizmus, a tak odvážnych mládencov prehnali všetkými oddeleniami vojenskej nemocnice v Plzni, psychiatrickým vrátane. "Komunistom nešlo do halvy, že sme si dovolili rebelovať. Moja ex tvrdí, že som bol hospitalizovaný na psychiatrii. Ja však môžem dokázať, že som v živote hospitalizovaný nebol. No spis je vedený týmto smerom," krčí plecami. Do tretice expartnerka na súde vytiahla narážky sexuálneho charakteru. "Vraj jej dcérka povedala, že otec sa pred ňou prezlieka, neotočí s chrbtom, ale stojí smerom k nej a ona mu vidí na “pipíka”. Dôrazne som to poprel. Prezliekam sa vždy mimo, malá ma v živote nevidela nahého. Toto má byť úchyláctvo?," pýta sa úprimne zhrozený Paľo, ktorý sa už bojí aj dcérku osprchovať a pre istotu sa jej vtedy ani nedotýka.

 

U psychologičky

Paľo má podozrenie, že v súvislosti s jeho prípadom neprebieha všetko tak, ako by malo. A zjavne je jeho podozrenie odôvodnené. Nebudem vás zaťažovať ešte väčšími podrobnosťami, no nakoniec sa obaja partneri museli dostaviť k súdnym znalcom - psychologičke aj ku psychiatrovi. "Malá na otázku psychologičky, či by sa chcela stretávať s ockom, odpovedala že áno - vtedy, kedy mu zavolá. Sudkyňa si to však vysvetlila tak, že chce dieťa k otcovi chodiť iba vtedy, keď mu zavolá. No to môže byť aj celkom inak – možno chce ku mne chodiť aj častejšie, možno i každý deň. V zápisnici však zostala sudkynina verzia. A znalkyňa? Namiesto toho, aby otázku rozvinula a ďalej sa jej jasne opýtala, ako často mi chce zavolať, sa už neopýtala v tejto veci na nič." Podobných, na oko zanedbateľných detailov je však oveľa viac. Polopravdy, zamlčané pravdy, prekrútené výpovede či vyslovené lži sa tak dostanú spisu. K psychologičke sa neskôr dostal aj Paľo. Za štyridsať minút o ňom z rozhovoru a takzvaného kartičkového testu vydedukovala, že je agresívny. "Posudzovanie nebolo robené štandardne. Ona totiž vôbec neskúmala interakciu rodiča s dieťaťom, nezavolala si ma dnu spolu s dcérkou a preto nemala možnosť zistiť, ako sa správa v mojej prítomnosti. No to jej nebránilo napísať, že dieťa ma odmieta, že som agresívny. Kde na to prišla? Vraj sa pozrela do spisu, kde to tvrdí matka. Do svojho finálneho posudku navyše nakopírovala zo spisu iba tvrdenie mojej expartnerky, na moje argumenty už ohľad nebrala, ako keby som nič nepovedal. Posudok je teda jednostranný a neobjektívny."

 

U psychiatra

"Psychiater – postarší pán v dôchodkovom veku, mi na úvod šplechol do tváre, že nenávidí novinárov a fotografov lebo sú to vraj hyeny, ktoré fotia autonehody a mŕtvych," krúti hlavou fotoreportér a novinár. Výsledkom sedenia bolo konštatovanie, že je Paľo agresívny a narušená osobnosť. Ako na to odborník prišiel, nevedno. Jedinou útechou je v tomto prípade fakt, že príliš lichotivo z posudku nevyšla ani expartnerka, ale týmto sa už súd nezaoberá.

Verejnosť vylúčená

V Ústave SR je zakotvené, že má každý právo na verejné súdne pojednávanie. Paľovi však je toto ústavné právo sudkyňou odopreté. Opäť s absurdným odôvodnením. Vraj v záujme maloletého dieťaťa. "Ale dcérka nie je účastníkom konania, na súd nikdy neprišla vypovedať a ani nepríde. Nerozumiem preto, v akom záujme to má byť, iba ak v záujme protistrany a sudkyne, ktoré nestoja o kontrolu verejnosti nad týmto súdnym procesom". Napriek zákazu na pojednávanie chodia statoční otcovia zo občianskej iniciativy Otcovia.sk, z občianského združenia Striedavá starostlivosť o deti, slovensko-česká spoločnosť, aj sympatizantky z radov žien a matiek. Námietka voči zaujatosti sudkyne Paľovi neprešla. Podozrenie na priateľské vzťahy medzi sudkyňou a právničkou expartnerky, tiež nie. "Právna zástupkyňa mojej expartnerky vo veľkom vypisuje články o striedavej starostlivosti, publikuje a prezentuje sa ako odborníčka na rodinné právo. V skutočnosti však na súdoch striedavku vôbec nepresadzuje. Som presvedčený, že nezastupuje práva detí."

 

Môj motív

Rozhodla som sa o Paľovom prípade napísať na svojom blogu. Jeho príbeh totiž sledujem už desať rokov, presne toľko sa poznáme. Sme bývalí kolegovia, dobrí kamaráti. Trúfam si povedať, že Paľo je celkom normálny muž, pacifista, ktorý má do agresivity poriadne ďaleko. Dcérku zbožňuje, malá sa v jeho prítomnosti cíti výborne. Svedčia o tom aj spoločne strávené chvíle, sviatky a dovolenky, ktoré sú výdatne zdokumentované. Na každom zábere, ktorý mi ukázal (a že ich boli stovky) som videla šťastné, usmiate dievča, ktoré určite nie je v spoločnosti otca nasilu. A príde mi nespravodlivé a choré, čo sa mu celé tie roky deje. Ešte nespravodlivejšie mi príde správanie sa zástupcov justície.

Medializácia prípadu je potrebná, iba kontrola verejnosti totiž môže zabezpečiť aspoň nejaký tlak na zamedzenie svojvôle tých, ktorých sa to týka.

 

Ak si nájdete čas, príďte prosím v stredu, 16 novembra o 9.00 do bratislavského Justičného paláca na Záhradnícku ulicu 10. Na prízemí v miestnosti číslo 30 sa totiž bude konať rozhodujúce pojednávanie, v ktorom ide o všetko. Ide o právo dieťaťa na oboch rodičov. S najväčšou pravdepodobnosťou nás sudkyňa opäť vylúči na chodbu, ale to neprekáža. Budeme tam, budeme pred dverami - čakať na spravodlivosť, ktorá predsa nemôže byť až taká slepá...

UPDATE: Pojednávanie bolo práve presunuté na iný termín, ešte sa nevie kedy. Oznámime včas, všetci ste vítaní


Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Exminister Janušek, ktorého súdia za nástenku, dohliada v Žiline na transparentnosť

Hlavní aktéri nástenkového tendra dnes žijú bežným životom. Napriek obžalobe a hrozbe dlhoročného trestu má byť jeden z nich prvkom verejnej kontroly.

KOMENTÁRE

Pozrite, čo sa stalo na Slovensku, hromží Trump pred kamerami

Preceňovanie utečeneckej témy odpútava pozornosť od úplatkov.

TECH

NASA oznámila obrovský objav, prečo sú vedci takí nadšení

Veď je to „len“ ďalšia hviezdna sústava.


Už ste čítali?