Nocadeň: Prečo nie sú medzi top kapelami?

Autor: Marína Dobošová | 27.10.2008 o 11:35 | Karma článku: 9,32 | Prečítané:  3166x

Košická skupina Nocadeň je jednou z mojich najobľúbenejších zoskupení na slovenskej hudobnej scéne. Keď sa naskytla možnosť rozhovoru, neváhala som preto ani minútu. Na slovenskej scéne sa síce pohybujú už jedenásty rok, no zo záhadných dôvodov sa im nedostáva toľko pozornosti, koľko by si zaslúžili. Kde je pes zakopaný? Kto im hodil polená pod nohy?

 www.nocaden.sk

Sedeli za stolom v kaviarni Slovenského rozhlasu. Dvaja rovnakí, s rovnakými hranatými okuliarmi a rovnakým hĺbavým výrazom v tvari. Pôsobili celkom placho, ako keby sa ich kolotoč promo rozhovorov ani nejako špeciálne netýkal. Keď sme sa však začali rozprávať o hudbe, náhle ožili. Spevák a textár Rasťo Kopina a gitarista a autor hudby Róbert Kopina. V týchto dňoch vychádza ich piaty štúdiový album Ikony, ktorí bratia Kopinovci označujú za nový začiatok. Je vraj dynamický a razantný.


Po prvýkrát ste do bookletu nezaradili texty piesní. Prečo?
Rasťo: Chceli sme, aby ľudia vnímali piesne ako celok. Aby počúvali hudbu a text by bol jej prirodzenou súčasťou.

Textovo vraj ide o najosobnejší album. To isté sa však hovorilo aj o Katarzii či o Nestrieľajte do labutí. Vyzerá to tak, že každá ďalšia novinka je tá najintímnejšia.
Rasťo: Keď človek píše pesničky, zachytáva v nich emócie a intimite sa nedá vyhnúť. Píšem texty o svojom živote a situácie, ktorými prechádzam, sa v nich odzrkadľujú. Neviem písať o niečom, čo neprežijem. Je možné, že sa vám reči o osobnej výpovedi môžu zdať už ako obohratá pieseň, ale je to tak!

Ikony beriete ako druhý začiatok. Keby ste však mali opäť prežiť skutočný začiatok, ako by ste postupovali? Čo by ste zmenili?
Rasťo: My sme mali stále snahu udržať si umelecké slobodu, a to nám zostalo dodnes. Nikým sa nedáme tlačiť do niečoho, čo je nám cudzie a robíme hudbu hlavne srdcom, čo je podstatné. Na tom by som veru nič nemenil. Pokiaľ ide o sny a ideály, o niektoré sme síce prišli, ale s tým sa treba jednoducho vyrovnať.
Róbert: Každý album odráža určitú etapu vo vývoji kapely. Isto by sme to nemenili, lebo by sme zasiahli do niečoho, čo bolo pre nás vtedy podstatné a ako sme to v tom čase cítili.

Nocadeň je na scéne jedenásty rok. Úprimne, napriek kvalite stále nepatríte ku kapelám, okolo ktorých by bola ťažká hystéria a ľudia by padali do kolien. Nechceli by ste sa posunúť smerom do mainstreamu a možno niečo obetovať, aby ste získali viac mediálneho lesku?
Rasťo: Áno, sme tu a výrazný výstrel ani možno nezaznel. A hystéria skutočne okolo nás nikdy nebola taká, ako u iných kapiel. Pokiaľ by to však išlo na úkor mojej umeleckej slobody, na hystériu fakt kašlem. Veľakrát je to totiž hlavne o tom, že človek nestretne tých správnych ľudí, ktorí dokážu ťahať motúzikmi tak, aby sa aj kvalitná kapela dostala na výslnie.
Róbert: Presne. Často to nie je o hudbe, ale skôr o ľuďoch.

 

"Nikto nám nebude hovoriť o čom máme spievať!"

 

Operujete pojmom umelecká sloboda. Príde mi to akési abstraktné, čo si pod tým môžeme predstaviť?
Rasťo: Vždy máme jasnú predstavu o našich pesničkách. Preto si do nich nenecháme zasahovať niekym, kto je hudobne niekde inde. Nikto mi tiež nebude hovoriť, ako mám spievať a o čom mám spievať. O tom je umelecká sloboda - môcť robiť hudbu tak, ako ju cítime a je výborné, keď to vydavateľstvo akceptuje a berie nás takých, akí sme.

Ste teda radikálni a názorovo konzinstentí :)
Róbert: Určite. Chceme veci robiť tak, ako chceme my a nie tak, ako by si to predstavoval niekto iný.

V roku 2004 ste pustili ako singel skladbu Buď hviezda. Napriek tomu, že si ju poslucháči okamžite zamilovali a televíziami rotovala od rána do večera, rádiá ju odignorovali. Vnímali ste to ako nespravodlivosť?
Róbert: Môžeme povedať, že sa z tejto skladby stal hit aj napriek tomu. Niekedy môže pieseň rotovať rádiami tak, že je ľuďom z toho zle a nikdy hitom nebude. A Buď hviezda je pieseň, ktorú musíme zahrať na každom koncerte. Bez nej by koncert nebol plnohodnotný.
Rasťo: My vieme, kto je za tým a prečo sa skladba nestala rádiovým hitom. Vieme, ktorí ľudia boli vtedy rozhlasoví dramaturgovia, teda mohol by som kľudne povedať tri či štyri mená. :) Ale to je ich vec. Buď hviezda sa stala hitom aj napriek tomu, že nemala masívnu rádiovú podporu. Hudba sa dá našťastie šíriť aj inými kanálmi. Ak je silná, dokáže chytiť za srdce aj bez permanentného omieľania v rádiách.

Vy ste progresívna kapela. Máte svoje profily na YouTube, MySpace či oficiálnu stránku na Facebooku...
Róbert: Je to výborná forma ako obísť rádiá a televízie. Takto sa môžeme dostať priamo ku konkrétnym fanúšikom. :)

Rasťo: A hlavne, my to fakt robíme sami, nie je za tým žiaden anomymný administrátor. Udržiavame intenzívny kontakt s fanúšikmi a oni si vážia vzťah, ktorý s nami majú. To je podstatné - mať verných fanúšikov. Dôležité je mať postavené dobré základy, aby kapela mohla fungovať jedenásť rokov a vydať päť štúdiových albumov, tak ako sa to podarilo nám.

Ponúknete opäť nejaký song z nového albumu na remix?
Rasťo: Robíme to od prvého albumu. Pri treťom albume sme dali naše piesne na zremixovanie úplne neznámym ľuďom, ktorí sa nám ohlásili. Aj teraz chystáme nejaké remixy a môžem povedať, že jeden z nich by pre nás mal urobiť Pino z Pudingu pani Elvisovej. Keď už som to povedal takto verejne, bude hanba, ak to neurobí. :)

Verejná výzva!
Róbert: Samozrejme. Je veľmi príjemné počúvať, ako iní spracujú naše piesne. Pre nás ako autorov je veľmi zaujímavé vypočuť si ich v odlišných aranžmánoch.

Tak isto vás určite potešil aj cover skladby Nestrieľajte do labutí od poľskej speváčky Patrycje Markowskej.
Róbert: Je to pre nás pocta a boli by sme radi, keby toho bolo stále viac a viac.

Chytajú vás občas utopické plány typu preniknúť do Anglicka či dobyť Ameriku?
Rasťo: Tieto utopické nálady sme mali, keď sme mali šestnásť. Vtedy som si prečítal, že Bruce Springsteen nedokončil ani strednú školu. Zobral som to celkom vážne a asi mesiac pred maturitou som zo školy odišiel. Vravel so si, že keď mám byť rocker, tak so všetkým, čo k tomu patrí. Časom ma prešli túžby byť slávnym celosvetovo. Ale takéto ambície pri vzniku kapely musia byť.

 

"Keď sme pred pár rokmi vyšli na ulici, zavládla celkom slušná hystéria."

 

Pôsobíte celkom civilne a príjemne. Zdá sa, že vás hudobný biznis príliš nepomlel.
Rasťo: Zažívali sme aj obdobia, kedy som vyšiel na ulicu a zavládla celkom slušná hystéria. Ľudia ma spoznávali, spievali mi, zdravili ma a dával som podpisy na každom kroku. Ale ani vtedy som nepociťoval, že je to niečo reálne, nakoľko som vedel, že to čo práve zažívam, nie je ten pravý život. Ja som normálny človek, ktorý má normálne problémy, o ktorých píše pesničky. Vždy sme takí boli a keď na nás fúkol závan slávy, snažili sme sa byť pri zemi a neriešili sme to. Netvárili sme sa, že teraz sme najväčší králi a môžeme si dovoliť hocičo.

Kedy na vás najviac fúkol závan tej slávy?
Róbert: Na začiatku. Boli sme noví a pre ľudí to bolo čaro nepoznaného.
Rasťo: Pri prvom albume to bolo asi najintenzívnejšie. Dnes je situácia už celkom normálna. Samozrejme, vidím tie úsmevy, vidím tie pohľady, ľudia vedia o koho sa jedná, ale všetko je v miere, ktorá sa dá v pohode zvládnuť.

Vaša hudba aj texty pôsobia niekedy temne až pesimisticky, viete o tom?
Rasťo: My sme realisti a chápeme život taký aký je. Niekedy sa v piesňach skutočne objavia prvky, ktoré môžeme označiť ako depresívne. Ale to má každý citlivý človek. Umelec ako taký má byť citlivý. Hovorí sa, že dobrý umelec je trpiaci umelec. Keď je dobrá nálada, mám pocit, že by nevznikli tak silné pesničky ako napríklad Buď hviezda.
Róbert: Dobrú náladu potrebujeme mať skôr na koncertoch. Naša tvorba zachytáva určite obdobia, v ktorých sa nachádzame, ale koncert je pre nás jedna veľká zábava. Skladby ktorá pôsobia temne, sa na koncerte zmenia na veľký príval energie.

 

"Nie sme slovenskí U2."

 

V začiatkoch vás prirovnávali k legendárnym U2.
Rasťo: Ľudia majú radi rôzne škatuľkovanie. My sme hlavne fanúšikovia hudby a keď ste fanúšik hudby, nemôžete sa fixovať na jednu kapelu. Stále je vo mne mladý chlapec, ktorý chodí po koncertoch, rád sa stretne s obľúbenou kapelou a dá si podpísať album.
Róbert: Nikdy sme neboli otrokmi jedného idolu. A aj keď máme radi U2, nikdy sme od nich nehrali ani jedinú skladbu. Vždy sme išli po vlastnej tvorbe.
Rasťo: Odkaz U2 na najnovšom albume určite nenájdete.

Možno len gitara...
Rasťo: Možno, že fakt len gitara. :)

Čo vás čaká v najbližšom období?
Róbert: Pokračuje promo k novému albumu a máme nakrútený klip k singlu Iba pár minút. Na prelome novembra/decembra vyrážame na koncertné turné k Ikonám.
Rasťo: A pravdepodobne urobíme niečo, čo sme už dávno neurobili. Krst novej platne.

Pri zmienke o krste sa tvárite celkom trpiteľsky...
Rasťo: Je to jedna z vecí, ktoré je možno dobré absolvovať...Hmmm, možno ho urobíme.

A možno vám tam príde taká Marianna Ďurianová a dočkáte sa veľmi vysokej medializácie.
Rasťo: To by teda bolo.

A nejaký odkaz masám?
Rasťo: Prosím neplačte nad mojím hrobom. :)

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Kočner a Rusko do väzby nepôjdu, rozhodol súd

Špecializovaný trestný súd v sobotu viac ako osem hodín rozhodoval tom, či budú Kočner a Rusko stíhaní vo väzbe.

EKONOMIKA

Mestá už môžu vykázať staré autá z centier, ale veľmi nechcú

Ministerstvo vytvorilo priestor na vytváranie zón s nízkymi emisiami.


Už ste čítali?