Sila blogu - mediálna kampaň na základe môjho príspevku

Autor: Marína Dobošová | 20.2.2008 o 14:57 | (upravené 21.11.2011 o 13:16) Karma článku: 15,37 | Prečítané:  4805x

Presne pred dvoma rokmi som na svojom blogu uverejnila príspevok, v ktorom som pre svoju mamu hľadala zamestnanie. Mama mala vtedy vyše päťdesiatky a ocitla sa tak v kritickej skupine, ktorá si prácu hľadá veľmi ťažko. Pred pár dňami mi zatelefonovala Zora Bútorová z Inštitútu pre verejné otázky (IVO) a pozvala ma na tlačovú konferenciu k projektu Plus pre ženy 45+, ktorý sa zameriava na analýzu situácie tejto skupiny na trhu práce, na zvýšenie vekovej a rodovej citlivosti zamestnávateľov a verejnosti. Vysvitlo, že autori postavili kampaň pre projekt na základe môjho blogu a nazvali ho Moja mama chce pracovať. Televízne a rozhlasové šoty, ako aj printovú inzerciu máte možnosť zaregistrovať práve v týchto dňoch.

Zora BútorováZora Bútorováwww.ivo.sk

Pozvánku na tlačovku som, samozrejme, prijala. Mala som tú možnosť zoznámiť sa Jurajom Johanidesom, ktorý mal v očiach miernu obavu. A po vzhliadnutí šotu som pochopila prečo - bol to môj blog v 30 sekundách. Šot bol perfektný a bola som tak zvláštne dojatá. S odstupom týždňa som zas hrdá na svoj prvý charitatívny scenár a nakoľko je to dobrá vec, beriem to ako poctu, že sa taký známy a kvalitný tvorca a režisér inšpiroval mojim skromným návrhom :)

Na chvíľu som sa tiež stala vítaným spestrením pre novinárov a ocitla som sa tak prvýkrát na druhej strane barikády - v úlohe respondentky. Konečne som nesedela s perom, papierom, diktafónom na stoličke, ale som si užívala v pozícii "dievčaťa z ľudu" a čakala som na to, čo originálne sa ma budú pýtať. Zvládla som tri rozhovory pred kamerou a jeden rozhlas. Trpezlivo som znova a znova odpovedala na otázky ako sa to zomlelo, čo sa udialo, čo sa presne stalo, ako sa má mame teraz, prečo, načo, začo...Dala som si záležať, aby som zopakovala to isté a aby som nám neurobila hanbu. Rátal sa mi extrémny redaktor JOJ-ky seňor Ďurkovič, ktorý najskôr dvadsať minút telefonicky lámal moju mamu a nútil ju (neúspešne) predstaviť sa národu. Potom vymýšľal ilustračky z rôznych uhlov, prehodili sme zopár viet off record (to asi na uvoľnenie ťaživej atmosféry a aby som nemala veľkú trému z rozsvieteného svetielka) a potom sa ešte trepal do mesta odchytiť reálnu pani, ktorá reálne prišla o zamestnanie v kritickom veku. Áno, takto má vyzerať reportáž - pokus o priblíženie sa k divákovi cez príbeh, zakomponované posolstvo.

Tak to vidíte, vážení. Blog môže poslúžiť, blog môže inšpirovať, blog môže veľa.

Želám projektu pani Bútorovej veľa úspechov, dúfam, že kreatívna kampaň ho podporí a najmä, že si naši zadubení zamestnávatelia uvedomia, že žena po 45-ke nie je ešte dôchodkyňa vhodná len na sedenie na vrátnici alebo pri vnúčatkách. Môže to byť totiž aj vynikajúca pracovná posila, šikovná, empatická, schopná, bez problémov mladých ľudí a bez malých detí, o ktoré sa musí intenzívne starať. Presne tak, ako moja mama.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Kočner posielal z väzenia lístočky, zaistila ich NAKA

Súd bude rozhodovať o návrhu na sprísnenie väzby pre Kočnera.

Píše Ivan Mikloš

Priznám sa, mám veľké obavy (píše Ivan Mikloš)

Bojím sa toho istého, čoho Steven Pinker.


Už ste čítali?