Carme ma najskor zaplavila vykladom Biblie, pohorsila sa nad Sodomou a Gomorou a potom povedala, ze povodne sme vsetci boli nesmrtelni a zili sme v raji. Ale po prvom hriechu na nas prisiel trest v podobe smrti, ktora vraj predtym neexistovala. A potom povedala, ze to je presne tak. Ze ziaden skutocne presvedceny Jehovista nikdy neprijme cudziu krv.
-Ale predstav si,ze sa ti nieco stane. Nieco vazne a jedinou zachranou bude transfuzia. Bud zivot alebo smrt, niet inej cesty. A ta davka cudzej krvi ti zachrani zivot - nevzdavala som to.
-Pozri, predstav si, ze su len dve moznosti. Jednou je svet, v ktorom zijeme. Plny vojen, nespravodlivost, katastrof a zloby. Ten druhy je raj, ktory pre nas pripravil Boh. Raj, v ktorom budeme zit vecne, v bezpeci, bez nasilia, budeme mat otvorene dvere na domoch a bude nam krasne. A teraz si predstav, ze ja bud prijmem tu transfuziu a budem zit tak maximalne desat rokov tak, ako doposial. Alebo ju neprijmem, zomriem a pojdem rovno do raja. A ak ju prijmem, tak sa to berie ako hriech a uz nikdy nebudem moct vstupit do raja. Co by si si vybrala? - pyta sa sugestivne Carme a jej hnede oci ma zrazu pripominaju tociaci sa hypnoticky kruh.
-No tak, co by si si vybrala? - naliehala a mne z neznamych dovodo prisla predstava raja, v ktorom by sme zili vecne stastni prilis nudna a vzdialena.
-Carme, aby som bola uprimna, nieco take si neviem predstavit. Je to pre mna prilis abstraktne a absurdne.
-Tak ja ti poviem. Ja by som si bez vahania vybrala raj. Viem, ze je pre nas pripraveny a som presvedcena, ze keby som prijala cudziu krv, jeho brany by sa spachanim tohoto hriechu predo mnou navzdy zatvorili - povedala odhodlane Carme a dodala, ze v tom raji nebude platit 30 rokov hypoteku a zaobstara si dom pri mori. Dalo sa na nej pozorovat, ze ma uz presne premyslene, ako to tam bude vyzerat. Po chvili sa vratila do reality a ponukla mi nejake jehovisticke letaciky.
- Ehm...ja som veriaca, nepotrebujem ziadne dokazy, nechcem aby ma niekto presviedcal, ze to, comu verim, je vlastne uplne ine. Pre mna je moj Boh taky, akeho som si ho stvorila vo svojom srdci. A nadalej budem verit tomu, ze po smrti bude nebo. Ale az potom, ked tu odzijeme nas zivot - razne som zmietla ponuku kompletneho balicka spanielskych Straznych vezi zo stola a ukoncila debatu.
Po obede s Carmou mi zostal taky zvlastny pocit. Ale je to jej rozhodnutie. Keby sa jej, nedajboze, nieco stalo a ona by odmietla vzacnu pomoc v podobe krvi, tak je to jej lahkovaznost a utopia. Ma 50 rokov a je svojpravna. Ale ak odmietnu kvapky krvi rodicia za svoje neplnolete deti a budu ich utesovat historkou o raji...je mi zle!
