Na začiatku bola veľká láska, v strede spoločné dieťa a na konci sú nechutné súdne ťahanice o dcérku. Chcem vám napísať, zatiaľ aspoň v skratke, príbeh fotografa Paľa Funtála, ktorý už roky s bývalou partnerkou bojuje o dieťa. Je to slušný, charakterný chlapík, ktorý svoje dve deti (má ešte syna) nadovšetko miluje. A nie sú to len prázdne slová. pokračovanie článku
“Mala som radšej sledovať televízne noviny ako čítať Vogue,” hovorí Slovenka, ktorá strávila desať mesiacov v parížskej base za pašovanie drog. Nevinne! Východniarka Ivana Ivančáková odišla pred desiatimi rokmi do Anglicka s vidinou kariéry úspešnej modelky. Jej život sa náhle zmenil keď jej na francúzskom letisku vybrali z batožiny tri kilogramy kokaínu a ona putovala rovno do basy. Naivná Slovenka sa stala obeťou drogovej mafie a dodnes netuší, kto mal byť adresátom drogy a kto ju bez jej vedomia do špinavého obchodu namočil. Svoju nevinu totiž nedokázala do dnešných dní a povestná spravodlivost bola v tomto prípadne celkom slepá a hluchá. pokračovanie článku
Odišla včera, náhle a celkom nečakane. Edita Sipeky, žena, ktorej vďačím za veľa. Poznám ju, zbožňujem ju, uznávam ju. Bez Edity by bol môj život úplne iný. Aj keď sa hovorí, že na obale nezáleží, že dôležité je vnútro, charakter, pekná duša, dobré srdce, ona vedela, že to nie je pravda. Vedela, že my ženy nikdy nebudeme spokojné, keď sa nám budú na bruchu vlniť tri záchranné pásy a naše stokilové telá budú zahalené v neforemných čiernych šatách. A každá moletná dáma, ktorá tvrdí, že je so sebou spokojná, klame.
Edita to vedela, a preto do nás nemilosrdne búšila. Prostredníctvom svojich kníh, relácií, v rozhovoroch a najmä na veselých tréningoch kalanetiky, kde nás plieskala po lenivých nohách a vysmievala sa z našej neschopnosti urobiť sedemdesiat brušákov. pokračovanie článku
Nakoľko sa nová kritická rubrika o bratislavských podnikoch stretla s veľkým ohlasom (prvá a zároveň aj ostatná časť publikovaná začiatkom septembra 2008), dovolím si namieriť prst a upriamiť vašu pozornosť na ďalšiu perlu medzi pohostinskými zariadeniami. Tentokrát však budem nekriticky vychvaľovať. pokračovanie článku
Košická skupina Nocadeň je jednou z mojich najobľúbenejších zoskupení na slovenskej hudobnej scéne. Keď sa naskytla možnosť rozhovoru, neváhala som preto ani minútu. Na slovenskej scéne sa síce pohybujú už jedenásty rok, no zo záhadných dôvodov sa im nedostáva toľko pozornosti, koľko by si zaslúžili. Kde je pes zakopaný? Kto im hodil polená pod nohy? pokračovanie článku
Vážení, uvádzam novú (najmä) kritickú rubriku. Som kaviarenský mestský typ, vôbec sa tým netajím. Takže som si nazbierala celkom slušnú kôpku skúseností rôzneho typu zo všemožných kaviarní, barov, pubov, pivníc, pivničiek a podobných záležitostí. Cez víkend sa mi však stala príhoda nevídaná. Až natoľko, že som stratila reč a traumatickú udalosť som schopná definovať až dnes. Poďme na to in medias res - Pivnica u Kozla. pokračovanie článku
Poznáte známu motivačnú trénerku Editu Sipeky, ktorú zábavne paroduje Petra Polnišová v relácii SOS ako Editu Papeky? Tak ja ju, vážení, poznám dôverne. Vďaka jej knihám poznám každý kúsok jej života. Viem ako myslí a čím všetkým prešla. Lebo ja som jej knihy v časoch môjho stokilového života čítala dokola ako tú povestnú slamku, ktorej sa chytajú topiaci. A nedávno som sa s ňou zoznámila osobne - poviem vám, zážitok. pokračovanie článku
Presne pred dvoma rokmi som na svojom blogu uverejnila príspevok, v ktorom som pre svoju mamu hľadala zamestnanie. Mama mala vtedy vyše päťdesiatky a ocitla sa tak v kritickej skupine, ktorá si prácu hľadá veľmi ťažko. Pred pár dňami mi zatelefonovala Zora Bútorová z Inštitútu pre verejné otázky (IVO) a pozvala ma na tlačovú konferenciu k projektu Plus pre ženy 45+, ktorý sa zameriava na analýzu situácie tejto skupiny na trhu práce, na zvýšenie vekovej a rodovej citlivosti zamestnávateľov a verejnosti. Vysvitlo, že autori postavili kampaň pre projekt na základe môjho blogu a nazvali ho Moja mama chce pracovať. Televízne a rozhlasové šoty, ako aj printovú inzerciu máte možnosť zaregistrovať práve v týchto dňoch. pokračovanie článku
Taký jednoduchý príbeh a taký silný zároveň. Emócie by sa dali žmýkať, keby ste ho pokrútili. Už dávno ma nič tak nenadchlo. Celkom stačí, keď Glen Hansard hrá na gitaru a ťahá výšky, celkom stačí keď Markéta Irglová hrá na klavíri. Celkom stačí vidieť cez rozostrený obraz obyčajný príbeh o dvoch ľuďoch, ktorí sa v spleti írskeho mesta našli, ale neboli si súdení. Mrazí vás, smejete sa, máte slzu tancujúcu na koncoch rias. Gitarová hudba je viac ako dokonalá. Ja od výborného filmu nečakám viac, ako mi bolo pokúknuté včera v maličkej kinosále. Možno už trochu s krížom po funuse, ale choďte si ho pozrieť, stopercentne vás presvedčí.
Uz dávno som sa pohrávala s myšlienkou na nejaké umelecké vyžitie a už dávno mi po rozume chodili myšlienky na farby na textil. A nech! Však sú Vianoce - povedala som si a vplávala do špecializovaného obchodu. Odišla som odtiaľ so sadou pre nadšených začiatočníkov. K tomuto závažnému počinu ma inšpiroval článok o herečke Kristíne Farkašovej, ktorá na stránkach jedného týždenníka prezentovala s nákazlivou radosťou svoju záľubu. Veselé, farebné tričká. Milé, chutné, hravé. Vraj to nazýva radostný infantilizmus. Hlásim sa teda aj ja do jej klubu a svoje insitné umenie a detské výtvarné cítenie radím k radostnému infantilizmu. Skúste to aj vy. Je to výborný relax a navyše číra radosť. Ako prvá si moje nadšenie odniesla mamkina nočná košela, ktorá sa premenila na veľkú vílu Amálku. Môj prvý výtvor vidíte na fotke. Chystám sa na včielku Máju a sériu s almodóvarovskými motívmi. Len tak, pre radosť. Moju a osôb, ktoré týmito milými dielkami budem možno obdarovávať.
Máme to tu, vážení. Prišiel na psa mráz. Najzarytejšia odporkyňa šoférovania, ktorá doteraz každému tvrdila, že v živote nesadne za volant, musí šoférovať. A rovno po bratislavských cestách, ktoré sú okrem dier, kanálov, slabých značení a zmätočných tabuliek, plné aj neokrôchaných hulvátov. Trúbia na mňa, vážení. Na mňa! A to som sa neprečinila ničím, len to, že som sa rútila šesťdesiatkou a neokrôchanci by radi aspoň stovkou... pokračovanie článku
Na pódiu si svoje nástroje lenivo rozbaľovala šestica hudobníkov. Očividne nemali naponáhľo, neustále sa chechtali a na moje aranžérske snahy exotického ovocia reagovali posmešným "áááále, to že je Kuba? Veď to je Afrika." Zubili sa na mňa dokonalým chrupom, usmievali sa očami, mali veľké tmavé dlane a jediná žena sa medzi nimi vynímali ako krehká kvetina. "Meškáme so zvukovkou, máme sklz, rýchlo ich zober z pódia, utekajte sa prezliecť, o desať minút majú nástup," vytrhla ma z príjemnej pohody kolegyňa. Nedalo sa nič robiť, rýchlo sme sa zoznámili, všetci mi stihli spôsobne pobozkať ruku, žmurkli na mňa pravým okom a brblajúc sme sa odknísali do improvizovanej šatne. pokračovanie článku
Pre vsetkych zadubenych igorantskych cudzincov - ano, my tu na Slovensku (nie v Rusku, ani v Cechach)jeme spagety s kecupom. Ano, my tu na Slovensku si pokojne dame na pizzu kecup a predstavte si, v pizzerii nam za par korun donesu misticku s kecupom. Ano, nam to chuti a sme normalni. pokračovanie článku
Kolegyna Carme sa ku mne pridruzila na obed. Patdesiatnicka zachovaleho vzhladu s kuceravymi blond vlasmi sa mi zo zaciatku javila ako mierne "trhla" osoba. Po debate o spanielskych vtacikoch, ruskom salate a ruskom vajci s majonezou sa mi zdoverila, ze je svedkyna Jehovova. Jehovistov poznam iba z podchodu na Mierku kde stoja ako stlpy a ponukaju Straznu vezu. A pocula som, ze nemozu prijat cudziu krv, ze radsej zomru. No nedalo mi....opytala som sa Carme, ako to tam teda maju. pokračovanie článku
Hello Marky, esto es un post especialmente para ti. Te lo escribo en castellano, para que lo entiendas. Y me importa un pepino que los demas no lo vayan a entender :) Pulsa POKRACOVANIE CLANKU para continuar (asi aprenderas eslovaco, poco a poco jaja) pokračovanie článku
Cristina, Taliansko Atraktivna Talianka prisla do Spanielska bez znalosti spanielciny. Len tak. Vraj taliancina a spanielcina su takmer to iste, tak co sa bude ucit. A na moje prekvapenie, mala pravdu. Komunikujeme spolu sice tazsie, ale celkom bez problemov. Nosi kratke sukne, obtiahnute tricka, v pupku ma leskly kamienok, hovori nahlas, smeje sa este hlasnejsie a chlapom idu ocit vypadnut. Slintajuc jej pritakaju na vsetko a s radostou sa vyhrievaju v tom mori pozitivnej energie, ktoru so sebou prinasa je pritomnost a divoka gestikulacia rukami. “Nemohla by som zit v rodnom meste, jednoducho nemohla. Ani neviem preco, ale musela som odtial vypadnut a nechcem sa tak skoro vratit. Pripada mi to provincne a nudne, to moje mesto,” hovori o svojom dovode. Zivi sa ako casnicka a aj napriek tomu, ze jej otec kupil v rodnej zemi byt, Cristina si omnoho viac ceni slobodu, vlastne peniaze a moznost kontrolovat svoj zivot celkom sama. Dovod nenavratu - sloboda pokračovanie článku
Euroviziu som tento rok videla po prvykrat a som celkom prekvapena. Najma tym, ze velke krajiny ako Anglicko, Nemecko, Francuzsko ci SPanielsko zostali kdesi na konci a finale kompletne zaplavili krajiny vychodnej Europy alebo novacikovia. Priamy prenos som sledovala na spanielskom kanali TVE a moderatorka bola ocividne znechutena zo slabej pozicie rodakov. Ono, povedzme si uprimne, vyslat na Euroviziu styroch sladkych chlapcov poskakujucich v bielom a spievajucich I love you mi vida sa mi vidi „trochu“ pritiahnute za vlasy. Zvlast ked era boybandov je uz par rokov za nami pokračovanie článku
Bol raz jeden knaz, byvaly boxer. Uslachtily muz, ktory sluzbu Bohu nechapal iba ako odkrutenie omse v kostole, spovedanie zopar babiek a zaklapanie oci neboztikom. Chcel urobit pre bliznych viac, ovela viac. Padre Antonio z Kanaraskych ostrovov sa pred siedmymi rokmi rozhodol, ze bude za akukolvek sumu predavat zaujemcom „nebeske pozemky.“ Prostrednictvom oblubeneho spanielskeho tyzdennika Pronto rozsiril svoju snahu s tym, ze za utrzene peniaze postavi honosneu centrum pre ludi postihnutych Alzheimerom. Dnes stoja na ostrovoch styri luxusne, plne vybavene budovy, v ktorych svoj zivot dozivaju starucki, chori ludia bez prostriedkov. Padre Antonio vyzbieral 12 milionov EUR pokračovanie článku
Pamatam si to celkom presne. Mala som tusim sedemnast a v autobuse smerom na Racianske myto som sa znechutene pozerala na typka, ktory nepokryte ocumoval zadok neznamej dievciny. Jej tvar mi bola povedoma, vedela som, ze chodi o rok nizsie na tu istu strednu skolu a byva na tom istom sidlisku. Blond vlasy, modre oci a z tvare jej salala dobrota. Taky bol moj prvy kontakt s Veronikou, s ktorou nas neskor zoznamila spolocna kamaratka Andrejka. Hned pri prvom rozhovore som jej vyjavila moje pohorsenie nad vecou, ktoru som si bystro vsimla. Vtedy ma prekvapila jej nevzursena reakcia v style, ze to sa mi isto iba zdalo. pokračovanie článku
Sviatok prace sa ma nalezite oslavit – PRACOU VAZENI. A tak som rano nasadla do prazdneho vlaku a spolu s patnastimi kolegami sme sa rozprchli v nasej budove. Prvu hodinu som sedela v tme, lebo som nevedela, kde na poschodi sa nachadzaju vypinace. Potom nastastie prisla aj sefka a zahadu vyriesila. Zo zvycajnych piatich stovak nas pracovala iba hrstka aj to za lakavy vymenny obchod – namiesto dnesneho sviatku si totiz mozeme vybrat jeden a pol dna dovolenky. Ti, ktori ohrnuli nosom, olutovali. Cely den totiz prsalo, blyskalo sa a bolo chladno, takze z lenosenia na plazi a kupania sa v mori zostali len smutne pohlady spoza uprsaneho okna. Prvy maj mam rada. Vzdy chodime na kolotoce, sadnut si do Propeleru, prechadzat sa po meste. Vzdy som s priatelmi, s rodinou, s blizkymi. Ani pod rozkvitnutou ceresnou nepadol bozk. Smutne. Zacina to byt jasne – moj kriznik pomaly naberu kurz DOMOV, VAZENI
Zo vsetkych barcelonskych dokonalosti ma okrem znamej Sagrady familie a Guellovho parku pritahovalo este jedno miesto. Miesto, ktore sa prilis nespomina v bedekroch, lebo lezi dost od ruky. Miesto, ktore sa ukryva uplne na vrchu kopca Montjuic. Od roku 1999, kedy som videla film Vsetko od mojej matke so sekvenciou z tohto miesta som tam tuzila ist. Ide o Cementerio Montjuic – cintorin. pokračovanie článku
...balim si kufre. Zistujem, ze nemam 25 kil batoziny, ale slabym odhadom vyse 50. Izba sa premenila na sklad. Prave sa stahujem do tretieho barcelonskeho bytu. Konecne budem mat izbu sama pre seba. Ale aj napriek tomu ma nemina nostalgia. S kazdou dalsou zaplnenou igelitkou, s kazdymi ponozkami a trickami urputne natlacenymi do batohu. Nostalgia je v kuchyni ked si beriem koreniny, je aj v kupelke, odkial vleciem velky kopec samponov, gelov, kremov a pien. Sedi v rohu izby spolu s kudolom prachu pod postelou, za notaskom. Sedem mesiacov spolu so siedmimi dalsimi ludmi. Medzinarodna skuska tolerancie. A dnes sa to pomaly chyli ku koncu. Obyvacka sa klasicky vznasa v opare marihuany, volne pohodeni tam kvasia nasi dvaja sfetovani domaci. Ich bublavy smiech a zabavne nezmysly... pokračovanie článku
Z obrovskej terasy na Barcelonete pozorujem nocnu Barcelonu. Terasova party v slovenskom style s medzinarodnou ucastou sa zacina v slovenskou case - kratko po deviatej. Spanieli sa tvaria, ako keby sme ich zavolali na navstevu detskej oslavy. Ale to vraj aj deti zacinaju zurovat neskor ako my, somrocu. Na jednej strane ziari znama Torre Agbar, dovidim aj na Sagrada familiu, na pristav. A zdruhej strany je posobivy obraz Colonovej sochy a blikajucich aut cirkulujucich po kruhovom objazde. Veru, maju vyborny byt tito nasi hostitelia. Danka s Matom medzitym vynasaju pomazanky, bagety, pitivo a stolicky. pokračovanie článku
Fotoaparat, dvakrat diktafon, vsetky styri mobilne telefony, pocitac doma, pocitac vo firme a dvakrat MP3 player...na prstoch vyratuvam vecicky elektronickeho charakteru, ktore mi patrili a ktore sa vzdy pokazali. Vzdy som mala stastie na kazovy vyrobok a jediny kus do ktoreho som sa trafila je moj stary discman. Tato zaujimava reflexia mi napadla ked som predvcerom vyberala za tento tyzden uz treti MP3 player a s nervami v koncoch po predchadzajucich nekonecnych hadkach s katalanskymi predavacmi vo FNAC som dufala, ze sa nebudem musiet vratit stvrtykrat. pokračovanie článku
Ludia prichadzaju a odchadzaju, vztahy sa rucaju, padaju, vyprchaju, miznu v nenavratne ci sa naraz pretnu pre hluposti. Mne sa jeden prave vala v prachu....A ja som rozmyslala, ci ho necham valat sa a umierat na lahostajnost, alebo ci sa pokusim ho este nejako zachranit. Druha strana zjavne premyslala o tom istom. V prachu lezalo trinastrocne kamaratstvo, to najlepsie. Znenazdajky padlo, buchlo, treslo pre dovody, ktore by sa vam mozno zdali aj banalne. No, take zenske, mozno ponorka, urcite krivda na oboch stranach... pokračovanie článku
Ze dovolenka? Ze v Bratislave? Ze ziadna slava??? Ja tvrdim ze uplynule dva tyzdne rozhodne patria medzi top ak nie aj uplne navrch rebricka dovoleniek najvydovolenkovanejsich. Rodina, priatelia, kaviarne, restauracie, kina.Dlhy spanok bez budika. Ako v bavlnke - medzi svojimi. Je smutne, ze clovek musi vypadnut do cudzej krajiny aby potom nalezite ocanil veci, ktore sa mu dovtedy povalovali pod nosom. pokračovanie článku
Odkyvam staremu roku. Celkom uprimne zhodnotene - bol najzlozitejsim a najakcnejsim rokom vobec. Uspesne som dokopala vysoku skolu a v Trnavskom kulturaku som si v tazkych brokatovych satach po pormocnej reci dekana vyzdvihla svoj titul. Cela rodina si vydychla. Zo styroch vnucat uz zostava cez brany promocnych oslav prehodit len jediny kus - to sa ale este par rokov nacakame. pokračovanie článku
Candida si cely zivot zarabala ako upratovacka. Manzel zomrel a vychovala deti, ktore jej prinasaju viac skody ako uzitku. Candida je modelovym prikladom zeny, ktora sa napriek nepriazni osudu nikdy nevzdavala, k ludom bola vzdy uprimna a mila. Candida je detsky naivna a je schopna dat nahodne najdenu dvadsateurovku vratnikovi, aby ju vratil majitelovi. Nema peniaze, nema nove veci, mnisky jej davaju jedlo. Ale ma stary televizor, ihlice s klbkom vlny, sedliacky rozum, podrezany jazyk, nekonecnu uprimnost, vidiecku prostoduchost a v ociach dobro. pokračovanie článku
Nie su Vianocne trhy, nie je ciganska pecienka ani varene vinko...Nic z toho tu nemaju. Vianocne trhy vyzeraju ako umely gyc kde su v desiatkach stankov rovnake veci. Do Betlehema si Katalanci pridavaju inovativny prvok postavicku tzv. CAGANETA. Je odporny. Predstavte si typka so stiahnutymi nohavicami, ucupeneho, ktory vykonava velku potrebu. Na podstavci je hnedou hmotou exaktne znazornena dokladne pretravena strava. Ved hovorim, ze odporne. pokračovanie článku
Ariel nas vcera prekvapil spravou, ze si k nam na tri dni nastahuje nejaku dievcinu. Nie, preco tarame o laske? Chce si to len pekne uzit, tak sa mame vsetky tvarit priatelsky. Tak ako, vazeni, co je vela to je moc. Mlady pan domaci, nech si prenajme hotelovu izbu, ale tahat nam sem nejaku nahodnu znamost zo svojich pocetnych potuliek - to uz je trochu prekrocenie hranice. No a co, ze nam prenajima byt? Spriadli sme plan, od ciperneho dochodcu vlavo som vymamila klieste a Bernie sa dala do prace. Prave sme za vydatneho povzbudzovanie vsetkych diecat odskrutkovali vsetky styri nohy z postele...Skrutky sme schovali, klieste vratili...Ariel by mal prist o hodinu...Skodoradostne a celkom uprimne - uz sa vsetky strasne tesime na dnesny vasnivy vecer...Snad sa nepreburaju k susedom :) Bonbonik na zaver? To upchate wecko nejdeme este opravit...dame si nacas...a potom budeme sledovat, ako slecna zhrozene pobezi nocnou Barcelonou!
Stali sme pred klubom a hodinky ukazovali takmer sest. Cas na ranajky. Pomaly stabilna partia zlozena zo skupinky vyhadzovacov a promoterov. V dobrej nalade sme blbli a zatial co chalani vyhadzovali zvysky pripitych navstevnikov, mne napadla spasna myslienka. Vytrepala som sa na motorku a coby Marilyn Monroe som vzdusnymi bozkami zdravila okolie. To sme este netusili, ako sa nedelne rano skonci... pokračovanie článku
Idem sa prejst. Na Spanielske namesie. Prejdem sa sama, zoberiem so sebou bielu sviecku. S vyhladom na celu Barcelonu pri spievajucej fontane sa posadim. Zapalim ju a necham vyhoriet. Nech hori za cloveka, ktoreho odchod je pre mna tou najvacsou nespravodlivostou. Stale mam dojem, ze sa museli pred dvadsiatimi rokmi v nebi pomylit a zobrali si k sebe nespravnu osobu. Alebo mozno uz Pan Boh...mozno ho ozaj potreboval, lebo mudrych ludi nikdy nie je dost. Ano, musi to byt tak, ine vysvetlenie neexistuje...A stale nam chyba...A vobec sa nehanbim za to, ze si myslim ,ze na svet zije kopec hnusnych bastardov a dobri ludia umieraju. Dobry umrel aj pred dvetisic rokmi zatial co hnusni bastardi hadzali kamene Odislo ich uz prilis vela...Snad aspon ta sviecka pomoze, aby sa tam hore mal dobre....Ja viem, ze sa ma. Dobri ludia sa inak mat hore nemoze. Trpia iba na zemi. K.D. - R.I.P.
Španielsko, Pedro Almodóvar, flamenco, špagety s kečupom a výborná káva.
| << < Január 2012 > >> | ||||||
| Po | Ut | St | Št | Pi | So | Ne |
| 01 | ||||||
| 02 | 03 | 04 | 05 | 06 | 07 | 08 |
| 09 | 10 | 11 | 12 | 13 | 14 | 15 |
| 16 | 17 | 18 | 19 | 20 | 21 | 22 |
| 23 | 24 | 25 | 26 | 27 | 28 | 29 |
| 30 | 31 | |||||
